TATAMAMA

TATAMAMA, 1996

Fotografie o živote sluchovo znevýhodnených detí - sirôt, vyrastajúcich v osobitnej internátnej škole v Kremnici. Výstava vznikla v spolupráci s nadáciou SPOLU a prvýkrát bola prezentovaná v marci 1996, v sídle nadácie v Kremnici, vydaný bol aj katalóg. 

Človek už raz taký je - čo oko nevidí, to srdce nebolí. Každý máme svojich problémov nadostač a preto len málokoho čo i len trochu zaujíma, čo sa deje za stenou vlastného obydlia." Prečo by som práve ja mal niekomu pomáhať, keď mne nikto nepomôže?" obhájime si si pravidelne svoj nezáujem o starosti iných. "Veď sú to všetko len ich súkromné problémy, a do tých mojich sa tiež nikto nestará." Však kto je to ten "cudzí " človek? A tiež nie všetky trápenia ľudské sú iba charakteru súkromného, aj keď väčšina z nich má svoj počiatok práve v rodine. Fotografie Tibora Takátsa sa zameriavajú väčšinou na tie spoločenstvá ľudské, ktorým sa človek zo spoločenstva dámskych lodičiek, či pánskej kravaty radšej vyhne. Tieto fotografie však tým, že prenikajú hlboko do týchto spoločenstiev a verne ich zobrazujú, umožňujú nám aspoň nechtíkom sa dotknúť onoho imaginárneho a nepredstaviteľného slova spoločnosť. Autor týchto fotografií, podľa mňa rodený dokumentarista, chce len ukázať onú odvrátenú stranu mesiaca, nič viac ako lunochod, čo posiela signály a obrázky z "nedostupných" oblastí a my ich tu na Zemi pekne vo vykúrenej miestnosti pozeráme / Však zas tak nedostupné tieto miesta nie sú, veď už aj na Mesiaci bol človek.../ Tibor sa pri svojich prechádzkach Kremnicou za zaujímavými ľuďmi / aspoň pre spoločenstvo Fotografov dokumentaristov v pravom zmysle slova / stretol so sociálnymi pracovníkmi Kremnice, ktorí mu umožnili nazrieť do "kuchyne" internátnej osobitnej školy, či do školy pre hluchonemé deti, či do rómskej osady alebo priamo do rómskej domácnosti. Použime teda tieto fotografie ako také okno do záhrady, v ktorej rastú aj iné rastlinky či kvietky, možno aj prapodivné cudzokrajné plody, z ktorých by sme aj radi odtrhli, ale čohosi sa bojíme. Radšej si odtrhnem jablko z vlastného stromu, nevadí, že je postriekané výbornou zelenožltou vodičkou. Alebo že by som predsa len skočil v noci do tej susedovej záhradky čosi z toho podivného ovocenstva ochutnať? ... 

Peter AGAT Huba